Marfuška

Promočné oznámenie

2009-06-09T22:14:00.004+02:00

Tak, je dokonané. Definitívne som skončila s akademickou kariérou... a som vďačná!

Ďakujem Bohu za moju prvú triedu v nemeckom Giebelstadte a pani Herold za jej trpezlivosť so zahraničným dieťaťom...

Ďakujem za Školu sv. Rodiny, kde som dva roky brázdila chodbami, ďakujem nášmu klubu "Klokaniek" i mojej osudovej láske Aďovi :o)

Ďakujem za Školu sv. Uršule, kde som dostala svoju prvú 5ku a ktorá ma pripravila na prijímačky

Ďakujem za Gymnázium (de)Bilíková :o) , ktoré mi dalo tak veľa. Zažila som tam svoj prvý kontakt s "neveriacim" svetom, čo bolo tvrdé ale i poučné. Pri svojich spolužiakoch som podrástla na duchu i na vedomostiach. A za všetky súťaže, do ktorých nás tlačili, za každú "nespravodlivú" písomku i strašenie s maturitami. Za to všetko som vďačná. A úplne výnimočne našej triednej a pani Stančíkovej, ktorá ma naučila asi najviac zo všetkých :o) !!!

Ďakujem za môjho spolustretkára Miša, bez neho by som sa nebola na FM UK, odovzdal mi všetko, čo môže starší spolužiak odovzdať a je spolutvorca môjho diplomu ;o) A takisto ďakujem za všetkých, ktorí mi pomohli pri bakalárskych štátniciach a pri diplomovke!!!!

Ďakujem za Uni Erlangen a našu Betriebwirtschaftslehre, kde som semester strávila poznávaním cudzej kultúry, iného akademického prístupu, aby som nakoniec zistila, že aj na mojej domovskej fakulte sa môžem toľko naučiť :o)

A finally - ďakujem Bohu za Fakultu managementu na UK! Je to báječná škola plná súťaživosti, bratskej atmosféry, inšpirujúcich podnetov a kvalitných vyučujúcich. A hlavne - plná dobrých ľudí na všetkých miestach...

Učila som sa veľa a rada. A bez modlitieb a pomoci mojich blízkych by som sa nedostala ani cez strednú školu. Som predovšetkým spokojná a vďačná.

Odteraz a naveky -

Mgr. Marfuška! :o)

Ja a pokec

2009-03-03T10:43:00.006+01:00

Mám silnú túžbu sa s vami podeliť o to, na čom práve robím. Píšem diplomovku. Už približne od septembra, ale len nedávno som začala tak naplno. Samozrejme som mohla škrtnúť všetko, čo som dovtedy urobila, ale veď aj o tom je písanie diplomovky.

A čo také robím? Snažím sa zistiť, ako sa bežný smrteľník môže zviditeľniť na webe. S mojím menom sa mi to už podarilo. Keď si dáte vyhľadať "Marfuška", prvých pár odkazov som jednoznačne ja. Ale ako som to spravila? No to vôbec netuším. A hlavne - kto by si už len vyhľadával moje meno len tak pre nič za nič?

Tak som si založila nový blog (a ďakujem všetkým, čo mi s tým pomáhajú). Je to blog o niečom, čo mi je vcelku blízke, pretože sa to týka všetkého, s čím sa rada stretávam a na čom rada pracujem - trošku o internete, trošku o mladých, o komunikácii, o webe ... proste - POKEC!

Mám teda svoju novú doménu ePokec. Píšem tam o všeličom možnom, o témach ako že nie je chat ako chat a že aj pokec môže mať rôzne podoby, píšem o tom, ako sa dá pokecať si na facebooku a vlastne aj všeličo iné.

Ale prečo vlastne? Lebo som zvedavá, či dokážem dostať svoju stránku do Googleu na slovo "pokec". A okrem toho sa aspoň dozviem, čo si ľudia o pokeci myslia ... vcelku dosť ľudí sa už zapojilo aj do diskusie a názory sú skutočne rôzne.

Tak ma príďte navštíviť! Jednak mi zvýšite sledovanosť a prispejete mojim akademickým účelom, jednak sa nasmejete na tom, aké bludy to hlásam na internete a jednak - aspoň budete vidieť, čím žije dnešná mládež ;o) (keď sme my už teda takí starí ... 0:-) )

Ples na Mamateyke 2009

2009-02-25T00:45:00.016+01:00

Plesajme všetci ľudia, už je ... no ale to je koleda a my dnes chceme o inom!

Tak na Mamateyke sa dňa 21. februára 2009 konal spoločný ples pre rodičov a mladých pod mottom tohtoročnej strenny: "Saleziánska rodina - široké hnutie osôb za záchranu mladých" Spolu ho organizovali saleziáni na čele s Peťom Jackom, rodičia pod vedením Pati Borsovej a dve stretká: Ježkove oči (s hlavným zastúpením Mirky a Miša Makovníkových) a Aha Hríbik ... my! ;o)

Poviem vám, boli to stresy. Celú prípravu by som vám mohla opísať len slovami: "o 5 minút dvanásť bolo pred polhodinou!!!" Rodičia boli úplne skvelí, týmto chcem vzdať hold a vyjadriť svoju vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tohoto plesu. Až budem veľká, chcem byť ako Paťa! Ale to bude chcieť ešte veeeľa rokov tvrdej práce ... horrr sa na tých Húnov huňatých :o)

Už od januára sme sa s rodičmi pravidelne stretávali a plánovali. Rodičia si vzali na starosť jedlo, výzdobu, zabezpečenie domových vecí, sčasti tombolu, financie a všeličo možné... my sme zas pripravovali program, techniku, hudbu a pod. Plánovať sa plánovalo, lístky sa rozpredali vpriebehu ani nie 2och týždňov a už bol štvrtok pred plesom a teda najvyšší čas niečo začať robiť!

Aha Hríbik sa teda zišiel na Mamateyke: vierka, vava, bubu, ovečka, nika, lullu, bublina, jantchi, majo, frodo, king, jožko a papu v plnej paráde. A na začiatku s nami boli i Žižo so svojou krásnou Kellynkou a ich ešte očakávaným bábätkom. Nacvičovai smel už po x-tý krát Baba Yetu... asi najťažšiu pesníčku, akú som kedy mala česť spievať. Potom sme sa pustili do nacvičovania tanca a bontón scénky... Podaktorí išli spať, iní si pozreli ešte Podivuhodný prípad Benjamina Buttona...

Jantchi a Frodo zasadli za synťák a po dlhom boji s neposlušnou yamahou, kaziacou sa zvukovkou a hlavne - nutkavou potrebou spánku, nakoniec predsalen stvorili podmaz do Baba yetu... hurá!!! ovečka celý čas ticho sedela a leistovala spoločnosť húževnato tvoriacemu jantchimu... nuž čo ... poloospalá múza :o)

Podaktorí ani spať nestihli, už bolo ráno a bolo treba makať. Od 10ej sme na Mamateyke robili všeličo možné. Napr. taký Kuzy zvládol zmyť tým megastrojom dlážku v komplet telocvični za ani nie 2 hoďky... a to mu boli prorokované 4!!! Vierka a Nika vyleštili, umyli, skontrolovali za 500 ks pohárov, 250 vidličiek, 220 šáločiek a všeličo iné. Papu nafúkal cez 150 balónikov. Bubu napočúvala a nachystala hudbu na 8 hodín plesu, chalani ponosili zo 80 stolov, 250 stoličiek, zavesili celú výzdobnú konštrukciu, proste... veľa veľa veľa roboty.... a nemala konca kraja ... o 9ej večer už na Mamatke bolo len 7 statočných a tí sa postupne vytrácali. ale všetko sme postíhali. O pol 11ej sme odchádzali Juro Marek, Jantchi a ja ako hádam predposlední a nechali sme sálu sálou.

Prišla som domov a do 1ej ešte chystala veci... potom ma zmohol spánok po 2och dňoch makačky ... a ráno o sviežej 3/4 na 9 ma už budí King, že kde sú všetci, čo mali rozbaľovať techniku.

O 1ej sme boli na Mamatke už aj baby späť - pre zmenu chystať misy, jedlo a poživeň ... francúzska manikúra to prežila... účes nie.. 3 wetter taft evidentne nie je stvorený na upratovanie... tak ešte rýchlo domov na hodinku, nadýchnuť sa, zadržať dych a vydžať v tomto stave natlačená do korzetu až do rána! :o)

a teraz to príde... vrátila som sa na Mamateyku ... už bolo štvrť na 7... ľudia sa zbiehali, kaplnka zapĺňala... začali sme liať šampanské do pohárov... čo vôbec nie je sranda pri vysokých pohároch a šumivom nápoji ... moje šaty mali celý deň príjemnú arómu channel de champagne ... ľudia postupne začali vchádzať dnu a ... ples sa začal!

Plesom nás sprevádzal mimoriadne sympatický pár moderátorov Dyttertovcov, ktorí toto vraj ešte nikdy nerobili... človek by im to až neveril!

A DJ Bubu už usilovne playlistovala za svojim pultom... ešte štrng na úvod a ples bol otvorený! A už to išlo... valčíky... polky... a iné tance, ktoré neviem tancovať. Plesalo sa pod našou rodinnou strechou a pred domácim kozubom (ktorý Jantchi ešte do 11ej v noci dorábal ... ufff...). A to všetko nahrávali moji najdrahší - ocko a maminka v harmonickom zosúladení fotoaparát a kamera... proste patria k sebe, čo vám poviem ;o)

Ale ples bol super... tancovalo sa, bavilo, ešte aj program vyšiel podľa očakávaní. Najprv bola scénka na ukážku správneho správania sa a bontónu (keď už sme teda chceli podujatie na dákej úrovni!) Lullu a Papu hrali pár ako vytrhnutý z petržalského predmestia a Jantchi a ja sme hrali distinguovaný, kultivovaný pár ... áno, ja som hrala dámu... a takmer som presvedčila 0:o) ale veď posúďte sami ;o)

Ďalší bod programu boli tanečníci. 8 párov, medzi nimi Baška a Maťo, Nika a Majo, Bublina a Lullu, Katka a Maťo, Lydka a Jožko, Lanči a ... ostatných nepoznám po mene... Nacvičili waltz, jive a cha-chu v krásnej choreografii... ostatní si rýchlo všímali ako sa to robí... a ja už konečne viem, ako sa zakláňa dozadu, juhúúú! ďakujeme všetkým zúčastneným :o)

Poslednou kultúrnou vložkou programu bolo dlho pripravované Baba Yetu - Otče náš po svahilsky, pre ktorý sa krvou potil nielen sám Pán Ježiš... ja som strávila nahrávaním hlasov víkend, Frodo a Jantchi dve prebdené noci... celé stretko a dobrovoľníci x hodín nacvičovania... a nazvučiť nás na plese bol ochotný za neľahkých podmienok Jožko Valo ... ale nakoniec to hádam stálo zato. A Vierka zbytočne stresovala, pekne s Majom zaspievali tie sóla ;o)

Ale do programu samozrejme vošla aj tombola... ľudia priniesli neuveriteľne veľa darov do tomboly... a samozrejme aj koláčov :o) Proste, sú to naše maminy a tatkovia! A sú super! A hlavnou cenou bolo mimoriadne záhadné, utajované a prekvapivé .... vrece zemiakov!!! sponsored by SDB ;o)

A čierny bod programu (aspoň pre mňa osobne): "Ako Marfuška prišla o korunku". Celý večer som si robila brutálny lobbying, aby som vyhrala krásnu korunku za titul Kráľovná plesu... a ona mi ho vyfúkla! Lullu!!!! Toto ti nedarujem, kráska! Čo už, vyhrali najlepší... a musím uznať, že im to s Kráľom plesu Bublinom proste seklo ;o)

A potom už len voľná zábava až do rána bieleho...

tancovalo sa do 4ej a potom bola zábava násilne zrušená, aby ostalo energie na upratovanie. Vcelku dosť mladých ostalo tancovať aj pomáhať. Ale ťažko sa veru stálo za tou linkou... Buba je na vine! púšťala príliš dobrú hudbu!!!

O 6ej sa otváralo stredisko a my sme práve odchádzali, každá dáma dostala ešte po ružičke a my sme šli domov. Aj keď sa teraz dozvedám, čo všetko sme nechali na neporiadku... hups! No nabudúce si už dáme pozor.

Tak hor sa s rovnakou vervou aj do pôstu! Veď nie korzet mi robí pred Bohom dobrú líniu ;o)

Zdroje:
moje fotky (čo tam nenájdete, sú potom fotky od Lullu... nájdete na facebooku ;o))
moje videá

Globalizácia ma nezasiahla

2009-01-19T22:46:00.007+01:00

Svet globalizácie sa prejavuje vo všeličom možnom... potierajú sa rozdiely... každý môže všetko... nikto nemôže nič. Zdieľame tie isté hodnoty, tie isté pohľady, tú istú reč, tie isté problémy ... a napriek tomu sa toľkí cítime opustení.

Rozdiely sa potreli aj v našom umení. Odrazu je tu veľa nadaných, každý nachádzame niekoho, kto je lepší, šikovnejší... už nik nemôže byť hrdina na svojom políčku. Teraz sa mnohí citia ako looseri, len zato, že ich niekto porazil. Kde by boli géniovia minulých čias, keby sa hneď na začiatku svojej cesty stretli s velikánmi, ktorých nemali šancu poraziť? ... nemali šancu? ... ale mohli by si to myslieť.

Netreba mať sklon k extrémom. Nechcem byť ani arogantný narcista a byť presvedčená, že nik nie je lepší než ja. A nechcem si sypať popol na hlavu a ospravedlňovať sa, že "ja taká nikdy nebudem". Rozdiely medzi nami sú krásne a dôležité! A sú to pravé malé chybičky, ktoré nás robia ľudskými, prístupnými, výnimočnými. Nemusím byť "najlepšia", aby som bola so sebou spokojná ...

A tak ponúkam tú trochu seba. Niečo Boh po mne odkazuje svetu. Je to málo. A nie je to také vznešené. Ale ak si to nechám pre seba, len zo strachu byť vysmiata, nuž ... akýže som to potom posol?

Tak som opäť raz niečo napísala ... a som so sebou a s Duchom, ktorý ku mne hovorí, veľmi spokojná :o) a necítim sa ani sama, ani opustená, ani nepochopená, cítim sa iná... nie viac ani menej ako ostatní ... proste súčasťou, nenahraditeľnou súčasťou ľudského pokolenia, veľkej rodiny ... aj s tou svojou poéziou

Moju novú tvorbu si môžeš prečítať na mojej stránke

A na záver... rada sa nahrávam, ako hrám na klavíri. Učím sa počúvať samu seba. Vylepšovať sa. A učiť sa mať úctu k tomu, čo mi bolo dané. A rešpektovať to, čo mi dané nebolo. Aj to je ľudské nie? :o)

Tu video, ako som v lete objavila zbierku od Yanna Tiersena - Goodbye Lenin (btw. vynikajúci hoci nemecký film). Ak vám meno Yann Tiersen nič nehovorí - zložil aj hudbu do Amélie z Montmartru ;o)

Zimný výlet v Čiernom Balogu

2009-01-07T20:00:00.009+01:00

Hríbkofce sa na Štefana premiestnili do rodiska jedneho hríbika - do Čierneho Balogu, odkiaľ pochádza Frodo aj jeho brat festabangácky Šulko (známa to dvojica u miestnych ako sme zistili :o))

Prichýlil nás tam balogowny pán farár Peťo Tkáč na fare (btw, strašná kosa, ešteže máme na stretku takých šikovných a nápomocných chalanov, tak sme mali v piecke vždy zakúrené!)

Ja som prišla na chatu až v nedeľu ráno po najhoršej autobusovej ceste môjho života (o 6ej ráno mrznúť hodinu pri mínus 16 stupňoch na zastávke, pričom človek uháňal klusom hore kopcom, aby stihol autobus, ktorý nakoniec nešiel a ostať trčať niekde uprostred dediny, z ktorej sa denne hýbu len dva spoje a nevedieť, či ešte niečo pôjde... no... nič moc!). Ale na chate sa o mňa postarali, dostala som vystískané, vyobjímané, zakúrené aj s teplým čajíčkom... sú to fakt kamoši :o)

Ráno sme šli na omšu, "otvorili sme si srdiečka" a boleli nás "hrdielka" (pán farár má vrúcny spôsob vyjadrovania :o)) Poobede sme šli na výlet, ktorý mal podľa Froda trvať hodinu... za 20 minút sme tam boli a to sme sa stíhali cestou aj guľovať, diviť nad zamrznutými vodami, fotiť a pod. neni turistické jak šulkovské tempo :-P

Šli sme na Ovečkin návrh omrknúť miestny lyžiarsky svah, práve ho zasypávali umelým snehom (toho roku tuším snežilo len na Zázrivej (:o)) a my sme boli tej lásky, že sme im to tam šli rozbombardovať. Šmýkali sme sa po kope snehu, váľali sudy, prebárali cez primrznutý ľad... skrátka - blbli sme ... a niektorí boli evidentne v svojom elemente ... 0:-)

Cestou späť sme sa aj ruženec pomodlili, reku nech nie sme takí pohania. A na chate nás už čakal aj Jožko. Večer sme pozerali Kung-Fu Panda a hneď sme si to aj skúšali na chatárskych preliezkach alias na poschodových posteliach, veď "za bombovosť sa neplatí" :o)

Ďalší deň šli Ovečka, Papu a Jantchi lyžovať, my ostatní sme ostali a spravili si výlet číslo dva. Vava síce nedošla ďaleko, ale zato nám pripravila doma mňam mňam puding (nech jej to Pán Boh na deťoch oplatí... keď nie kvalite, tak aspoň na kvantite akoby povedala Ovečka).

My sme potom vyliezli na dáky grúň a vychutnávali sme si chlpatý sneh a výhľad na Čierny Balog, cestou sme sa nadchýňali nadtým, aké dokáže byť aj v zime krásne slnco a Bubu pre moju radosť fotila prostredie, nech mám aj pár umeleckých záberov :o)

A domáce osadenstvo si po výlete hodilo rundu masáží a česania, Bubu škrabkala Vavu po chrbte, Vava mne kúzlila priberané čary na hlave a ja som masírovala Majove nohy (nebojte sa, umyté :o)). Proste - salám párky hydina!

Keď sa vrátili lyžiari, tak sme si hodili ešte jednu frischkú omšu (ešte som nezažila, žeby sme liturgiu čítali z notebooku, ale man lernt nie aus!)

Večer sme sa ešte potrápili s Twisterom, už si nepamätám kto vyhral (ale ešte stále mám ťažké srdce na Papuho, lebo sa navážil so svojimi nemálo kilami na tie moje ... chudák zápästie!!! vendeta!!! ):o) ) Po precvičení tela, precvičili sme si pamäť, dali sme si Senát. A že sa tak radi hráme a sme z FestaBangu, tak sme si dali súťaž "Kto pozná viac pesníčiek s týmto slovom...?"

Dokonca nás prišiel navštíviť i náš veľavlastný stretkár Frodo, čo mi pripomína, že mu mám vyčistiť žalúdok, že nás za celý čas prišli pozdraviť len na tých 5 minút a to pritom cvičili chalani o jedno poschodie nad nami s kapelou! ts ts ts... S:o)

Už neviem kto mal ten geniálny nápad ísť budiť v noci Ovečku, reku urobíme so sprejom "plop" a Jantchi povie "Brý večer" (kto pozná ftip o galantnom jeleňovi, tak vie... nechápem prečo sa tento ftip u nás tak ujal, my sme ináč slušne vychovaní všetci!!!). A takto to dopadlo ...

Ráno sme ešte v pyžamkách slávili omšu (som zvedavá, či aj Ježiško bol v négligé ... maminka mi tu vraví, že Ježiško na kríži nemal toho zrovna veľa oblečené (:o) ) A v pyžamkách sme šli aj vyprevadiť Jožka na bus... ľudia z Balogu sa na nás pozerali ako na zjavenie... a to ešte nebolo Bohozjavenia!!!

Tým sme už aj končili náš slávny výlet, s Bubu sme strávili ešte peknú spoločnú cestu do Bystrice a ostatní sa pobrali na Silvestra do Michaloviec... tož, tam som nebola, tak by hádam stačilo už len povedať.... Fine!

Zdroje:
Fotky
Videjká

Aha Hríbikovské Vianoce!

2009-01-07T17:20:00.003+01:00

Ale sme my toho pozažívali! Naše prvé Vianoce sme strávili pekne po stretkársky, akoby sme sa už dlhé dlhé roky poznali a pritom v tejto zostave fungujeme spolu od... polky novembra? ...

Takže na Vianoce sme sa najprv v stredu 17eho decembra rozdelili na dve skupinky, jedna varila a kuchtila v zostave Ovečka, Vava, Majo, Papu na Vavinom byte. Vzišli z toho dva vyni(ci)kajúce zemiakové šaláty a kadejaké mňam mňam veci k tomu :o)

My, ergo babská zostava Bubu, Nika, ja na čele s Vierkou ...

... sme sa stretli u nás doma na vianočnom pečení ...

a vzišli z toho bezva koláčky...

a to napriek tomu, že sa to podaktorí snažili sabotovať!!!

Na ďalší deň sme sa teda stretávali na Mamateyke, aby sme pekne ponacvičovali koledy a piesne na adorku

Bo 18eho decembra sa u Salikov slávil veľký sviatok - začiatok roku vďačnosti.

A pri tejto príležitosti bola slávnostná sv. omša

... a po nej vďačná adorka plná ďakovania a ... adorácie (:o) ... A my sme boli pozvaní zaspievať.

Po adorke sme sa hromadne presunuli k Vavovcom (hm, mala som silné nutkanie napísať Vav-Ovcom :o) nepřipadá Vám to jako znamění?).

Na byte sme si spravili echt vianočnú party po celoslovensky. Každý doniesol z domu dáky ten zvyk, tradíciu, ktorú nám potom odovzdal (ľaľa, Papu v úlohe starostlivého stretkárskeho tatka)

Strašne veľa sme toho pojedli (special poďakovanie za Jožkovu kapustnicu, tá byla vynikajíííícííí!). A Jožko pri nás ostal po celú dobu a vôbec sa nenudil :-P

Na a žeby sme neodchádzali s prádznymi rukami sme si aj darčeky rozdali za /c/hudobného sprievodu od Froda (ktorého prítomnosť na stretku bola sama o sebe vianočným darčekom ;-) )

A vlastne... bolo nám spolu strašne fajn... niektorým viac než ostatným :-P

No a po party sme sa každý rozliezli svojou stranou. Poodchádzali sme do všetkých kútov Slovenska, aby sme oslávili sviatky nádeje s tými, ktorí sú nám najbližší ...

Takže - zopakujeme aj nabudúci rok, čo poviete? ;o)

fotky:
Vianočné pečenie
Adorka vďačnosti
Vianočná party

Aha Hríbik po záručnej dobe

2009-01-06T22:36:00.012+01:00

Prešlo prvých pár mesiacov, záručnú dobu máme teda už za sebou a naše stretko Aha Hríbik sa definitívne ukázalo ako životaschopné (takže asi ho predsalen nebudeme musieť reklamovať :-P). Už všeličo sme spolu zažili, boli sme na hrebeňovke, na niekoľkých VBčkach, dvakrát vo Viedni, spolu sme spievali na mládežkách, na trhoch a kde nás poslali, no ale hlavne - mali sme spolu stretká!

Na stretku sme v takej roztomilej zostave, z celého Slovenska (aj keď začínam mať tucha, že Východ víťazí :o) ).

Na stretko chodia ...

Bubu (Blava, neee?)

Evita (Michalovce)

(chcelo by to fotkuuuu!!!)

Jantchi (Michalovce)

Jožko (Jacovce)

King (Trnava)

(fotka nezvestnaaa!!!)

Majo (ze Senice)

Nika (Košice)

Ovečka (Žilina)

Papu (Košice)

Vava (Blava, neee?)

Vierka (Rožňava)

Frodo (Čierny Balog)

a moja maličkosť ... taky Blava ;o)

Tak, kto by rád videl, ako to u nás na stretku vyzerá, môže si pozrieť fotky z decembrového stretka. Nie sme tam síce všetci, ale... aspoň ostalo viac chipsov pre tých, čo došli :-P

Prvý pravý a celkom nový komunitný portál na Slovensku!

2008-11-20T14:23:00.000+01:00

Ľudia, nedá mi nepodeliť sa. Niektorým som vám už spomínala, že po najnovšom mám aj prácu a že robím niečo, z čoho sa fakt teším, čo ma baví a čo je podľa mňa vynikajúcim nápadom. A je to tu, konečne môžem povedať o čo ide!

Ide o prvý pravý komunitný portál na Slovensku. A keď je rečo o komunitnom portáli, nemyslím tým nič podobné facebooku, myspaceu, azetu, hi5u, friendsteru, birdzu (už chápete, čo chcem povedať?...), nič podobné. Je to proste niečo úplne nové. Portál nie pre jednotlivcov, ale portál pre skupinky. Jednoducho nám tu niečo chýbalo a prečo hľadať niekde inde, keď sa človek môže rovno pustiť sám do niečoho trhlého? :o)))

A stalo sa. Portál je už v plnom prúde tvorby. Stretli sme sa včera s našim programátorom a ten nám prezradil, že má už 40 000 riadkov kódu (ble, nezávidím). A nechcite vidieť ten zoznam bugov, čo sme mu doniesli. fuuuuha! Betatesting rozvíjajúceho sa portálu je už v plnom prúde a my stále rozmýšľame, čo by sme mohli vylepšiť (už som spomínala, že potrebujem vedieť váš názor nato?)

Strašne ma to baví (to je super, keď má človek takú prácu, ktorá ho ešte aj baví!!!) Takže vás všetkých ---->

SRDEČNE POZÝVAM na náš blog, kde sa o portáli dozviete viac - skúste a presvedčte sa o prvom skutočnom komunitnom portáli. A napíšte mi, čo si o tom myslíte ;o)

Hríby vo Viedni alebo aj Jantchi a jeho Háre(m) Krišna

2008-11-17T20:16:00.000+01:00

Píše sa 17. novembra 2008, Slovensko slávi sviatok študentov, pseudo dni nežnej revolúcie (to aby sme nemuseli sláviť 25. marca... no čo už), naše stretko Aha Hríbik! sa vybralo do Viedne. Minule nám necvakli lístky, no ktoby nešiel ešte raz a zadarmo? Reku, hybaj!

Ráno o pol 10ej sa 5 dievčat ( Vava, Ovečka, Bubu, Vierka a moja maličkosť) sušíme na petržalskej stanici. Volá nám Jantchi o 9.32 ( 9.40 nám má ísť vlak), že je ešte na Zochovej... tak sme si vytiahli raňajky, šak pôjdeme na ďalší spoj. Ale minútu pred odchodom sa zjaví červená bunda vo dverách a užžž aj bežíme aj s rohlíkmi v ruke na nástupište. Stihli. Jantchi vraví, že šiel tak rýchlo koľko aj platil... taxikárovi dal 130 sk a on si to šikoval 130kou po meste... (uvidíme, či mu bude stačiť 60 Sk, ak pôjde len 60kou...)

Prídeme do Viedne a po chvíľke urovnávania si vzťahov s cestovnými lístkami viedenskej "mhd" sa vyberáme električkou do centra. Náš plán je typicky ženský: "povedzte, keď sa vám bude dačo páčiť, vystúpime!" A prišli sme po operu, bola pekná, vystúpili sme. Ale ľudia, žiadna romantika, vonku pršalo, fúkalo, ženské plány sa rozvíjali, zaliezli sme do najbližšieho obchodu a pozerali oblečenie. Ešteže je Jantchi módne uvedomelý. A tak sme tak spontánne chodili po obchodoch, pozerali rôzne viedenské artefakty typu "toaletný papier s klaviatúrou"

Anyway... Prišla chvíľa konštruktívneho návrhu - poďme si pozrieť Van Gogha do Albertiny! Mali tam vystavených 150 jeho diel v 7ich miestnostiach a to celé za 7 euro, nekúp to! Ja so sestrou sme culture-freakovia a impresionizmus je náš výtvarný "boh", no uznajte! Tak sme sa po menšom prehováraní rozhodli ísť. Vavu a Ovečku sme nechali v H&M a my sme šli.

Odhodlanie veľké, ale trpezlivosť malá. To sme si neuvedomili, že nás tam bude Slovákov a Čechov ako nas...ilených a rad pred Albertinou bol pomaly dlhší ako do chrámu sv. Petra v Ríme! Tak sme aspoň pohladkali koníky a šli späť. (ešteže tam boli tie koníky, ináč by som vážne uvažovala o hromživom pohundraní si na osud, šťastie a vesmír!!!) Nech žije odovzdanosť Božím plánom, veď s Goghom a jeho uchom sa raz stretneme v nebi!

Tak hybaj nazad po Vavu a Ovečku. Predstavte si, ja neveriaca a nevidiaca som vážne pochybovala o tom, že ich nájdeme ešte stále nakupujúce v H&M... (veď sme boli preč len chabú polhodinu!)... ale ony tam boli! a to ešte len skúšali! ... sú to Ženy!

Ale dosť bolo nakupovania, ide sa na vianočné trhy! Cestou sme naďabili na pocestného umelca, ktorý nám ukázal ako sa maľuje americkým retušom. Potom, čo sme tam sledovali celý vznik jedného obrazu a korenisto ho poznámkovali, sme mu nakoniec zatlieskali a zisitli, že nám rozumel každé jedno slovo, keďže to bol Čech... huppps! ... ale maľovať vedel krásne. Odporúčila by som ho marketingovej sekcii Věsmírnich lidí.

A teraz si niečo povedzme o meraní vzdialeností podľa Viedenčanov. Boli sme niekde na ceste za operou, chceli sme k radnici. Strelti sme dve mimoriadne sympatické Viedenčanky, ktoré nás znavigovali na cestu, ktorá podľa nich mala trvať polhodinu. Pozrela som si to na Googlei a Google tvrdí, že cesta trvá 20 minút. Pozriem sa na svoju fyzickú kondičku a povedala by som 15 minút. Ale to Google nepozná Aha Hríbik! Bo my keď sa pustíme cestou, zastavujeme sa pri každom výkladnom okne, fotíme sa pod roztodivným osvetlením, robíme si prdel z okoloidúcich a vôbec! Takže cesta pre bežného smrteľníka štvrťhodinková sa stáva cestou "do večera času dosť". Vo Viedni panuje ťažká pohoda!

Ale, prišla spásonosná spása - zacítili sme Glühwein, zbadali gýčové osvetlenie, začuli zvuk "Lustig, lustig, trala la la laaa" a vedeli sme, že sme došli! Vianočné trhy vo Viedni (otvorené ešte pred nedeľou Krista Kráľa ako praví kapitalisti :o)) Tak sme si dali punč, šlohli sme si šáločky na doma...

Zaspievali sme si koledy (pridali sa k nám aj bratři Češi!)

Dali sme si jahôdky v čokoláde, znervóznili miestnych predavačov a poď ho domov, robiť hanbu Prešovu dade inde! A cestou sme stretli dokonca ešte aj známych. Bublinov bráško brázdil s kočíkom malého Tomáška viedenské ulice. Tak sme ešte k tomu mali aj mimoriadne pestrý program na cestu domov. Malá Dominika nám všetkým ukázala ako rockuje správna žaba!

Dve krásne modrooké blondýnky pokope... Jantchi, a ty spíš???

Kto by chcel vidieť kompletné fotky, aaaalebo videá nech sa páči!

Dobrodošli do Blavy. Máme menšie ujmy na zdraví, energii a finančných zdrojoch, ale za tie zážitky to stálo! Najbližšie ideme do Budapešti, kto sa pridá? ;o)

Academia Gratia

2007-11-05T21:52:00.000+01:00

Moja drahá škola ...

už som bola zabudla akou hodnotou pre mňa je vzdelanie... ale konečne som vo veku, keď sa to považuje za normálne. Na strednej sa ešte každý na mňa pozeral ako na biflu zato, že mi na vzdelaní záležalo a chcela som čo najviac vedieť. Teraz ma obdivujú, že som angažovaná a vravia mi, že raz zo mňa niečo bude. A ja si gratulujem k tomu, že som sa nenechala strhnúť mainstreamom, keď ešte bolo kuulové nerobiť si domáce úlohy a nadávať na celý školský systém ... nechhh žije vzdelávanie! užijem si ho už len dva roky, tak hej! vychutnajme si ho! :o)

Škola tu funguje úplne ináč ako u nás doma. Tu vám nikto nič nedaruje, nenaservíruje, sami si zostavujete rozvrh, sami si musíte sledovať kde čo kedy je treba urobiť, lebo vám to nik nepovie. neexistuje ani nejaký jednotný systém, alebo súhrn pravidiel, alebo človek, ktorý by vám vedel všetko vysvetliť. Som na jednej z najväčších univerzít tu v Nemecku a len naša fakulta má 5000 študentov. Ovšem študujeme tu oveľa viacerí, lebo k tomu sa prirátava ešte množstvo študentov z iných fakúlt a konieckoncov i my - zahraniční ;o)

Budova je obrovská a narozdiel od mojej domácej fakulty, kde si aulu prenajímame, tu ich je dokopy 6 veľkých a potom 5 poschodí plné cvičební, pc labov, kabinetov, výskumných miestností atď ... plus dve podzemia ako parkovisko. A naša fakulta má skutočne aj severné, východné a západné krídlo!!! (vždy som chcela povedať - stretneme sa vo východnom krídle a teraz sa mi ten sen splniiiil! ... len som nevedela, že to bude v škole :o( ...)

A že štúdium je tu fakt drsné o tom svedčí i fakt, že miestni si nato nechávajú v priemere 5 až 7 rokov. Za semester majú tak maximálne 5 predmetov a z toho býva jeden projektový, takže v skutočnosti sú schopní zvládnuť tak 3 až 4 skúšky za rok ...

A že by existovali nejaké skriptá? Áno, kúpite ich za pouhých 40 euro v najbližšom kníhkupectve (ani to nie je ľahké zistiť kde), kopírovať sa vrele neodporúča, lebo sú tu nato dosť citliví a hrozí vám vyhazov zo skúšky. K tomu samozrejme existuje ešte podporná literatúra, ktorú ale keď neviete, nespravíte skúšku - dokopy tak asi kilo literatúry na každý predmet. Neodpisuje sa, nepožičiavajú sa poznámky a hlavne - nehovorí sa, že niečo neviete. Tu sa každý tvári že vie všetko a to dokonale!

Ale ľudia ... tá knižnica! tie možnosti! tie gastvortragy (* prednášky pozvaných vip hosťov), tie kapacity čo nás učia, to technické vybavenie prednáškových miestností!!! ľudiaaa!!! tu sa rodia géniovia! nemci sú vo všetkom dôslední! absoltúne vo všetkom! ... niekedy to lezie poriadne na nervy... ale ... niekedy človek až zaslintá za tým, čo ponúkajú ... och... a preto som si ja blb dala 8 predmetov miesto tých odporúčaných 4och ... no nie som truhlík? veď budeme ešte riediť pred skúškami ;o)

tak a nezabudnite - učíme sa pre život!!! a nenechajte si niekým povedať, že škola je nanič! strednú treba prežiť a vysoká sú potom najlepšie roky života!!! ach .. chrocht... :o)))

tak zas niekedy ;o)

Erlangen vs. Nürnberg alebo aj Der "FC Bayern - Mythus"

2007-10-28T22:03:00.000+01:00

Život v Nemecku je zábavný. Nie, vážne! My sme tu uprostred čarovného Bavorska. Veď to poznáte - muškáty v oknách, čisté ulice, prsnaté baby s pollitrovými krugami piva, futbal, ktorý nikto nevie hrať ... jednoducho idylka!

A vôbec, celý futbal je leeeen mýtus! Tento šport sa tu pestuje s rovnakou vervou ako na Slovensku - predovšetkým ho radi pozerajú! Celý FC Bayern je len o tom, že sa s pravidelnosťou futbalových zápasov vyberú pomaľovaní vo farbách klubu na ihrisko, vypijú pritom zásoby jedného pivovaru (a tých je tu presne z týchto dôvodov požehnane) a premávajú sa trúbiaci a hulákajúci popod naše okná vo svojich bavorákoch :o) Ale nevadí - "Einer geht noch! Einer geht noch rein!"

Čo ale o Bavorsku možno neviete - Bavorsko síce oficiálne je v Nemecku, ale veruže vlastne k nemu vôbec nepatrí! Je to celkom samostatná krajina , reč nie je tá istá, ľudia sú oveľa príjemnejší a srdečnejší ako vo zvyšku Nemecka a vôbec. Celkom iná krajina ... asi tak ako u nás Záhorie :-P ale nem, ja si len srandu robím ;o)

Ale ešte šokujúcejšie je, že aj samotné Bavorsko má dve "podnárodnosti" - Bayern a Franken. A tie sa medzi sebou skutočne nemusia. Skúste povedať v Nürnbergu, ako sa vám "tu v Bavorsku" páči a ste synom smrti! Veru... Nürnberg je vlastne niečo ako hlavné mesto Franken. A okrem toho že prešli všetkými totalitami, ktoré sú mi zo srdca odporné (fašizmus, socializmus...), má aj veľa prekrásnych stránok - je to mesto s naaaajväčším historickým centrom v Európe a je hodný tohto titulu. Nech vystúpite pomaly kdekoľvek, cítite sa ako v centre.

Ale moja láska je aj tak Erlangen. Erlangen je síce útle malé cca 100 000ové mestečko, ale zato prekrásne. Väčšinu mesta tvoria študenti a zamestnanci Siemensu, čo znamená že je to vlastne veľmi mladé, inteligentné a bohaté mesto. A preto tu úplne zapadám :-P

A chcete vedieť ako bývajú my ozajstní buržuji? V centre mesta len jednu ulicu od hlavného námestia a toho najkrajšieho parku v široko-ďalekom okolí. Všetko máme blízko - obchodnú ulicu, radnicu, centrálu našej uni, hlavnú stanicu, Arcaden (* bavorský Aupark) ...

Takže aj keď bývam vo vedľajšom meste, do uni sa dostanem rýchlejšie ako za starých čias na naše (De)Bilíkovské Gymnázium. Len 5 minút na stanicu, 20 minút vlakom, prestup na U-Bahn (*metro) 3 minúty na najbližšiu obzastávku, 5 minút husej chôdze et voilá, som v škole! ... ble ... som v škole ...

Ale škola, to je iná kapitola ...

Dobrodošla alebo Servus in Bayern!

2007-10-28T20:44:00.000+01:00

Tak už som takmer mesiac v ďalekom Nemecku a je načase urobiť zo všetkého Bericht. Veď koho by bavilo ísť do "teplých krajov", ak by sa potom nemohol chvastať pred domaostavšími ;o)

Ale nie, vpodstate ide o to, že sa jednoducho rada podelím o svoje zážitky s tými, čo ste sa ma na ne už boli pýtali. A pre nedostatok času odpisovať každému jednotlivo, som si založila pre tento účel blog.

Takže som v Nemecku zo študijných účelov. Moja milovaná Alma mater (alias univerzita komenského) ma vyslala na jeden semester do Nürnbergu (= Norinbergu), aby som sa tu vzdelávala v oblasti hospodárskej informatiky. Nie, nesmejte sa, myslím to vážne! Ale kebyže niekto potrebuje pomôcť s počítačom, tak ho s úsmevom odkážem na tých, ktorým sa pred menom skvie to čarovné "Ing". Takže prečo to vôbec študujem? Vždy som chcela ísť na Miss, ale vraj nato nemám tie správne miery (ešte stále majú tú blbú dolnú hranicu výšky ... ináč samozrejme všetko sedí ;o)) Reku budem študovať manažment informačných systémov = M.I.S ... jedno s mi tam síce chýba, ale nevadí.

No a toľko k tomu, prečo som vlastne tu ... štúdium v Nürnbergu na Friedrich-Alexander Universität, bývanie v Erlangene. Podaktorí buržuji tu majú ocka i sestru. Ocko tu pracuje ako vedecký pracovník v .... (firmu radšej propagovať nebudeme) a moja sestra Julka robí doktorát v genetike na tej istej univerzite ako ja študujem (haha, to mam kuulovú rodinu, čo?)

A ako mi tu je? Skvele! Prečo? Viď ďalšie blogy! ;o) Preto už iba jedno na záver: "Fortsetzung folgt" (*pokračovanie nabudúce)