Globalizácia ma nezasiahla

Svet globalizácie sa prejavuje vo všeličom možnom... potierajú sa rozdiely... každý môže všetko... nikto nemôže nič. Zdieľame tie isté hodnoty, tie isté pohľady, tú istú reč, tie isté problémy ... a napriek tomu sa toľkí cítime opustení.

Rozdiely sa potreli aj v našom umení. Odrazu je tu veľa nadaných, každý nachádzame niekoho, kto je lepší, šikovnejší... už nik nemôže byť hrdina na svojom políčku. Teraz sa mnohí citia ako looseri, len zato, že ich niekto porazil. Kde by boli géniovia minulých čias, keby sa hneď na začiatku svojej cesty stretli s velikánmi, ktorých nemali šancu poraziť? ... nemali šancu? ... ale mohli by si to myslieť.

Netreba mať sklon k extrémom. Nechcem byť ani arogantný narcista a byť presvedčená, že nik nie je lepší než ja. A nechcem si sypať popol na hlavu a ospravedlňovať sa, že "ja taká nikdy nebudem". Rozdiely medzi nami sú krásne a dôležité! A sú to pravé malé chybičky, ktoré nás robia ľudskými, prístupnými, výnimočnými. Nemusím byť "najlepšia", aby som bola so sebou spokojná ...

A tak ponúkam tú trochu seba. Niečo Boh po mne odkazuje svetu. Je to málo. A nie je to také vznešené. Ale ak si to nechám pre seba, len zo strachu byť vysmiata, nuž ... akýže som to potom posol?

Tak som opäť raz niečo napísala ... a som so sebou a s Duchom, ktorý ku mne hovorí, veľmi spokojná :o) a necítim sa ani sama, ani opustená, ani nepochopená, cítim sa iná... nie viac ani menej ako ostatní ... proste súčasťou, nenahraditeľnou súčasťou ľudského pokolenia, veľkej rodiny ... aj s tou svojou poéziou

Moju novú tvorbu si môžeš prečítať na mojej stránke

A na záver... rada sa nahrávam, ako hrám na klavíri. Učím sa počúvať samu seba. Vylepšovať sa. A učiť sa mať úctu k tomu, čo mi bolo dané. A rešpektovať to, čo mi dané nebolo. Aj to je ľudské nie? :o)

Tu video, ako som v lete objavila zbierku od Yanna Tiersena - Goodbye Lenin (btw. vynikajúci hoci nemecký film). Ak vám meno Yann Tiersen nič nehovorí - zložil aj hudbu do Amélie z Montmartru ;o)