Prvý pravý a celkom nový komunitný portál na Slovensku!

Ľudia, nedá mi nepodeliť sa. Niektorým som vám už spomínala, že po najnovšom mám aj prácu a že robím niečo, z čoho sa fakt teším, čo ma baví a čo je podľa mňa vynikajúcim nápadom. A je to tu, konečne môžem povedať o čo ide!

Ide o prvý pravý komunitný portál na Slovensku. A keď je rečo o komunitnom portáli, nemyslím tým nič podobné facebooku, myspaceu, azetu, hi5u, friendsteru, birdzu (už chápete, čo chcem povedať?...), nič podobné. Je to proste niečo úplne nové. Portál nie pre jednotlivcov, ale portál pre skupinky. Jednoducho nám tu niečo chýbalo a prečo hľadať niekde inde, keď sa človek môže rovno pustiť sám do niečoho trhlého? :o)))




A stalo sa. Portál je už v plnom prúde tvorby. Stretli sme sa včera s našim programátorom a ten nám prezradil, že má už 40 000 riadkov kódu (ble, nezávidím). A nechcite vidieť ten zoznam bugov, čo sme mu doniesli. fuuuuha! Betatesting rozvíjajúceho sa portálu je už v plnom prúde a my stále rozmýšľame, čo by sme mohli vylepšiť (už som spomínala, že potrebujem vedieť váš názor nato?)

Strašne ma to baví (to je super, keď má človek takú prácu, ktorá ho ešte aj baví!!!) Takže vás všetkých ---->

SRDEČNE POZÝVAM na náš blog, kde sa o portáli dozviete viac - skúste a presvedčte sa o prvom skutočnom komunitnom portáli. A napíšte mi, čo si o tom myslíte ;o)

Hríby vo Viedni alebo aj Jantchi a jeho Háre(m) Krišna

Píše sa 17. novembra 2008, Slovensko slávi sviatok študentov, pseudo dni nežnej revolúcie (to aby sme nemuseli sláviť 25. marca... no čo už), naše stretko Aha Hríbik! sa vybralo do Viedne. Minule nám necvakli lístky, no ktoby nešiel ešte raz a zadarmo? Reku, hybaj!


Ráno o pol 10ej sa 5 dievčat ( Vava, Ovečka, Bubu, Vierka a moja maličkosť) sušíme na petržalskej stanici. Volá nám Jantchi o 9.32 ( 9.40 nám má ísť vlak), že je ešte na Zochovej... tak sme si vytiahli raňajky, šak pôjdeme na ďalší spoj. Ale minútu pred odchodom sa zjaví červená bunda vo dverách a užžž aj bežíme aj s rohlíkmi v ruke na nástupište. Stihli. Jantchi vraví, že šiel tak rýchlo koľko aj platil... taxikárovi dal 130 sk a on si to šikoval 130kou po meste... (uvidíme, či mu bude stačiť 60 Sk, ak pôjde len 60kou...)


Prídeme do Viedne a po chvíľke urovnávania si vzťahov s cestovnými lístkami viedenskej "mhd" sa vyberáme električkou do centra. Náš plán je typicky ženský: "povedzte, keď sa vám bude dačo páčiť, vystúpime!" A prišli sme po operu, bola pekná, vystúpili sme. Ale ľudia, žiadna romantika, vonku pršalo, fúkalo, ženské plány sa rozvíjali, zaliezli sme do najbližšieho obchodu a pozerali oblečenie. Ešteže je Jantchi módne uvedomelý. A tak sme tak spontánne chodili po obchodoch, pozerali rôzne viedenské artefakty typu "toaletný papier s klaviatúrou"


Anyway... Prišla chvíľa konštruktívneho návrhu - poďme si pozrieť Van Gogha do Albertiny! Mali tam vystavených 150 jeho diel v 7ich miestnostiach a to celé za 7 euro, nekúp to! Ja so sestrou sme culture-freakovia a impresionizmus je náš výtvarný "boh", no uznajte! Tak sme sa po menšom prehováraní rozhodli ísť. Vavu a Ovečku sme nechali v H&M a my sme šli.

Odhodlanie veľké, ale trpezlivosť malá. To sme si neuvedomili, že nás tam bude Slovákov a Čechov ako nas...ilených a rad pred Albertinou bol pomaly dlhší ako do chrámu sv. Petra v Ríme! Tak sme aspoň pohladkali koníky a šli späť. (ešteže tam boli tie koníky, ináč by som vážne uvažovala o hromživom pohundraní si na osud, šťastie a vesmír!!!) Nech žije odovzdanosť Božím plánom, veď s Goghom a jeho uchom sa raz stretneme v nebi!




Tak hybaj nazad po Vavu a Ovečku. Predstavte si, ja neveriaca a nevidiaca som vážne pochybovala o tom, že ich nájdeme ešte stále nakupujúce v H&M... (veď sme boli preč len chabú polhodinu!)... ale ony tam boli! a to ešte len skúšali! ... sú to Ženy!

Ale dosť bolo nakupovania, ide sa na vianočné trhy! Cestou sme naďabili na pocestného umelca, ktorý nám ukázal ako sa maľuje americkým retušom. Potom, čo sme tam sledovali celý vznik jedného obrazu a korenisto ho poznámkovali, sme mu nakoniec zatlieskali a zisitli, že nám rozumel každé jedno slovo, keďže to bol Čech... huppps! ... ale maľovať vedel krásne. Odporúčila by som ho marketingovej sekcii Věsmírnich lidí.



A teraz si niečo povedzme o meraní vzdialeností podľa Viedenčanov. Boli sme niekde na ceste za operou, chceli sme k radnici. Strelti sme dve mimoriadne sympatické Viedenčanky, ktoré nás znavigovali na cestu, ktorá podľa nich mala trvať polhodinu. Pozrela som si to na Googlei a Google tvrdí, že cesta trvá 20 minút. Pozriem sa na svoju fyzickú kondičku a povedala by som 15 minút. Ale to Google nepozná Aha Hríbik! Bo my keď sa pustíme cestou, zastavujeme sa pri každom výkladnom okne, fotíme sa pod roztodivným osvetlením, robíme si prdel z okoloidúcich a vôbec! Takže cesta pre bežného smrteľníka štvrťhodinková sa stáva cestou "do večera času dosť". Vo Viedni panuje ťažká pohoda!





Ale, prišla spásonosná spása - zacítili sme Glühwein, zbadali gýčové osvetlenie, začuli zvuk "Lustig, lustig, trala la la laaa" a vedeli sme, že sme došli! Vianočné trhy vo Viedni (otvorené ešte pred nedeľou Krista Kráľa ako praví kapitalisti :o)) Tak sme si dali punč, šlohli sme si šáločky na doma...



Zaspievali sme si koledy (pridali sa k nám aj bratři Češi!)



Dali sme si jahôdky v čokoláde, znervóznili miestnych predavačov a poď ho domov, robiť hanbu Prešovu dade inde! A cestou sme stretli dokonca ešte aj známych. Bublinov bráško brázdil s kočíkom malého Tomáška viedenské ulice. Tak sme ešte k tomu mali aj mimoriadne pestrý program na cestu domov. Malá Dominika nám všetkým ukázala ako rockuje správna žaba!




Dve krásne modrooké blondýnky pokope... Jantchi, a ty spíš???



Kto by chcel vidieť kompletné fotky, aaaalebo videá nech sa páči!

Dobrodošli do Blavy. Máme menšie ujmy na zdraví, energii a finančných zdrojoch, ale za tie zážitky to stálo! Najbližšie ideme do Budapešti, kto sa pridá? ;o)

Academia Gratia

Moja drahá škola ...

už som bola zabudla akou hodnotou pre mňa je vzdelanie... ale konečne som vo veku, keď sa to považuje za normálne. Na strednej sa ešte každý na mňa pozeral ako na biflu zato, že mi na vzdelaní záležalo a chcela som čo najviac vedieť. Teraz ma obdivujú, že som angažovaná a vravia mi, že raz zo mňa niečo bude. A ja si gratulujem k tomu, že som sa nenechala strhnúť mainstreamom, keď ešte bolo kuulové nerobiť si domáce úlohy a nadávať na celý školský systém ... nechhh žije vzdelávanie! užijem si ho už len dva roky, tak hej! vychutnajme si ho! :o)

Škola tu funguje úplne ináč ako u nás doma. Tu vám nikto nič nedaruje, nenaservíruje, sami si zostavujete rozvrh, sami si musíte sledovať kde čo kedy je treba urobiť, lebo vám to nik nepovie. neexistuje ani nejaký jednotný systém, alebo súhrn pravidiel, alebo človek, ktorý by vám vedel všetko vysvetliť. Som na jednej z najväčších univerzít tu v Nemecku a len naša fakulta má 5000 študentov. Ovšem študujeme tu oveľa viacerí, lebo k tomu sa prirátava ešte množstvo študentov z iných fakúlt a konieckoncov i my - zahraniční ;o)

Budova je obrovská a narozdiel od mojej domácej fakulty, kde si aulu prenajímame, tu ich je dokopy 6 veľkých a potom 5 poschodí plné cvičební, pc labov, kabinetov, výskumných miestností atď ... plus dve podzemia ako parkovisko. A naša fakulta má skutočne aj severné, východné a západné krídlo!!! (vždy som chcela povedať - stretneme sa vo východnom krídle a teraz sa mi ten sen splniiiil! ... len som nevedela, že to bude v škole :o( ...)

A že štúdium je tu fakt drsné o tom svedčí i fakt, že miestni si nato nechávajú v priemere 5 až 7 rokov. Za semester majú tak maximálne 5 predmetov a z toho býva jeden projektový, takže v skutočnosti sú schopní zvládnuť tak 3 až 4 skúšky za rok ...

A že by existovali nejaké skriptá? Áno, kúpite ich za pouhých 40 euro v najbližšom kníhkupectve (ani to nie je ľahké zistiť kde), kopírovať sa vrele neodporúča, lebo sú tu nato dosť citliví a hrozí vám vyhazov zo skúšky. K tomu samozrejme existuje ešte podporná literatúra, ktorú ale keď neviete, nespravíte skúšku - dokopy tak asi kilo literatúry na každý predmet. Neodpisuje sa, nepožičiavajú sa poznámky a hlavne - nehovorí sa, že niečo neviete. Tu sa každý tvári že vie všetko a to dokonale!

Ale ľudia ... tá knižnica! tie možnosti! tie gastvortragy (* prednášky pozvaných vip hosťov), tie kapacity čo nás učia, to technické vybavenie prednáškových miestností!!! ľudiaaa!!! tu sa rodia géniovia! nemci sú vo všetkom dôslední! absoltúne vo všetkom! ... niekedy to lezie poriadne na nervy... ale ... niekedy človek až zaslintá za tým, čo ponúkajú ... och... a preto som si ja blb dala 8 predmetov miesto tých odporúčaných 4och ... no nie som truhlík? veď budeme ešte riediť pred skúškami ;o)

tak a nezabudnite - učíme sa pre život!!! a nenechajte si niekým povedať, že škola je nanič! strednú treba prežiť a vysoká sú potom najlepšie roky života!!! ach .. chrocht... :o)))

tak zas niekedy ;o)