Ples na Mamateyke 2009

Plesajme všetci ľudia, už je ... no ale to je koleda a my dnes chceme o inom!




Tak na Mamateyke sa dňa 21. februára 2009 konal spoločný ples pre rodičov a mladých pod mottom tohtoročnej strenny: "Saleziánska rodina - široké hnutie osôb za záchranu mladých" Spolu ho organizovali saleziáni na čele s Peťom Jackom, rodičia pod vedením Pati Borsovej a dve stretká: Ježkove oči (s hlavným zastúpením Mirky a Miša Makovníkových) a Aha Hríbik ... my! ;o)




Poviem vám, boli to stresy. Celú prípravu by som vám mohla opísať len slovami: "o 5 minút dvanásť bolo pred polhodinou!!!" Rodičia boli úplne skvelí, týmto chcem vzdať hold a vyjadriť svoju vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tohoto plesu. Až budem veľká, chcem byť ako Paťa! Ale to bude chcieť ešte veeeľa rokov tvrdej práce ... horrr sa na tých Húnov huňatých :o)



Už od januára sme sa s rodičmi pravidelne stretávali a plánovali. Rodičia si vzali na starosť jedlo, výzdobu, zabezpečenie domových vecí, sčasti tombolu, financie a všeličo možné... my sme zas pripravovali program, techniku, hudbu a pod. Plánovať sa plánovalo, lístky sa rozpredali vpriebehu ani nie 2och týždňov a už bol štvrtok pred plesom a teda najvyšší čas niečo začať robiť!

Aha Hríbik sa teda zišiel na Mamateyke: vierka, vava, bubu, ovečka, nika, lullu, bublina, jantchi, majo, frodo, king, jožko a papu v plnej paráde. A na začiatku s nami boli i Žižo so svojou krásnou Kellynkou a ich ešte očakávaným bábätkom. Nacvičovai smel už po x-tý krát Baba Yetu... asi najťažšiu pesníčku, akú som kedy mala česť spievať. Potom sme sa pustili do nacvičovania tanca a bontón scénky... Podaktorí išli spať, iní si pozreli ešte Podivuhodný prípad Benjamina Buttona...

Jantchi a Frodo zasadli za synťák a po dlhom boji s neposlušnou yamahou, kaziacou sa zvukovkou a hlavne - nutkavou potrebou spánku, nakoniec predsalen stvorili podmaz do Baba yetu... hurá!!! ovečka celý čas ticho sedela a leistovala spoločnosť húževnato tvoriacemu jantchimu... nuž čo ... poloospalá múza :o)



Podaktorí ani spať nestihli, už bolo ráno a bolo treba makať. Od 10ej sme na Mamateyke robili všeličo možné. Napr. taký Kuzy zvládol zmyť tým megastrojom dlážku v komplet telocvični za ani nie 2 hoďky... a to mu boli prorokované 4!!! Vierka a Nika vyleštili, umyli, skontrolovali za 500 ks pohárov, 250 vidličiek, 220 šáločiek a všeličo iné. Papu nafúkal cez 150 balónikov. Bubu napočúvala a nachystala hudbu na 8 hodín plesu, chalani ponosili zo 80 stolov, 250 stoličiek, zavesili celú výzdobnú konštrukciu, proste... veľa veľa veľa roboty.... a nemala konca kraja ... o 9ej večer už na Mamatke bolo len 7 statočných a tí sa postupne vytrácali. ale všetko sme postíhali. O pol 11ej sme odchádzali Juro Marek, Jantchi a ja ako hádam predposlední a nechali sme sálu sálou.

Prišla som domov a do 1ej ešte chystala veci... potom ma zmohol spánok po 2och dňoch makačky ... a ráno o sviežej 3/4 na 9 ma už budí King, že kde sú všetci, čo mali rozbaľovať techniku.


O 1ej sme boli na Mamatke už aj baby späť - pre zmenu chystať misy, jedlo a poživeň ... francúzska manikúra to prežila... účes nie.. 3 wetter taft evidentne nie je stvorený na upratovanie... tak ešte rýchlo domov na hodinku, nadýchnuť sa, zadržať dych a vydžať v tomto stave natlačená do korzetu až do rána! :o)

a teraz to príde... vrátila som sa na Mamateyku ... už bolo štvrť na 7... ľudia sa zbiehali, kaplnka zapĺňala... začali sme liať šampanské do pohárov... čo vôbec nie je sranda pri vysokých pohároch a šumivom nápoji ... moje šaty mali celý deň príjemnú arómu channel de champagne ... ľudia postupne začali vchádzať dnu a ... ples sa začal!

Plesom nás sprevádzal mimoriadne sympatický pár moderátorov Dyttertovcov, ktorí toto vraj ešte nikdy nerobili... človek by im to až neveril!



A DJ Bubu už usilovne playlistovala za svojim pultom... ešte štrng na úvod a ples bol otvorený! A už to išlo... valčíky... polky... a iné tance, ktoré neviem tancovať. Plesalo sa pod našou rodinnou strechou a pred domácim kozubom (ktorý Jantchi ešte do 11ej v noci dorábal ... ufff...). A to všetko nahrávali moji najdrahší - ocko a maminka v harmonickom zosúladení fotoaparát a kamera... proste patria k sebe, čo vám poviem ;o)

Ale ples bol super... tancovalo sa, bavilo, ešte aj program vyšiel podľa očakávaní. Najprv bola scénka na ukážku správneho správania sa a bontónu (keď už sme teda chceli podujatie na dákej úrovni!) Lullu a Papu hrali pár ako vytrhnutý z petržalského predmestia a Jantchi a ja sme hrali distinguovaný, kultivovaný pár ... áno, ja som hrala dámu... a takmer som presvedčila 0:o) ale veď posúďte sami ;o)




Ďalší bod programu boli tanečníci. 8 párov, medzi nimi Baška a Maťo, Nika a Majo, Bublina a Lullu, Katka a Maťo, Lydka a Jožko, Lanči a ... ostatných nepoznám po mene... Nacvičili waltz, jive a cha-chu v krásnej choreografii... ostatní si rýchlo všímali ako sa to robí... a ja už konečne viem, ako sa zakláňa dozadu, juhúúú! ďakujeme všetkým zúčastneným :o)




Poslednou kultúrnou vložkou programu bolo dlho pripravované Baba Yetu - Otče náš po svahilsky, pre ktorý sa krvou potil nielen sám Pán Ježiš... ja som strávila nahrávaním hlasov víkend, Frodo a Jantchi dve prebdené noci... celé stretko a dobrovoľníci x hodín nacvičovania... a nazvučiť nás na plese bol ochotný za neľahkých podmienok Jožko Valo ... ale nakoniec to hádam stálo zato. A Vierka zbytočne stresovala, pekne s Majom zaspievali tie sóla ;o)




Ale do programu samozrejme vošla aj tombola... ľudia priniesli neuveriteľne veľa darov do tomboly... a samozrejme aj koláčov :o) Proste, sú to naše maminy a tatkovia! A sú super! A hlavnou cenou bolo mimoriadne záhadné, utajované a prekvapivé .... vrece zemiakov!!! sponsored by SDB ;o)




A čierny bod programu (aspoň pre mňa osobne): "Ako Marfuška prišla o korunku". Celý večer som si robila brutálny lobbying, aby som vyhrala krásnu korunku za titul Kráľovná plesu... a ona mi ho vyfúkla! Lullu!!!! Toto ti nedarujem, kráska! Čo už, vyhrali najlepší... a musím uznať, že im to s Kráľom plesu Bublinom proste seklo ;o)





A potom už len voľná zábava až do rána bieleho...

tancovalo sa do 4ej a potom bola zábava násilne zrušená, aby ostalo energie na upratovanie. Vcelku dosť mladých ostalo tancovať aj pomáhať. Ale ťažko sa veru stálo za tou linkou... Buba je na vine! púšťala príliš dobrú hudbu!!!


O 6ej sa otváralo stredisko a my sme práve odchádzali, každá dáma dostala ešte po ružičke a my sme šli domov. Aj keď sa teraz dozvedám, čo všetko sme nechali na neporiadku... hups! No nabudúce si už dáme pozor.




Tak hor sa s rovnakou vervou aj do pôstu! Veď nie korzet mi robí pred Bohom dobrú líniu ;o)

Zdroje:
moje fotky (čo tam nenájdete, sú potom fotky od Lullu... nájdete na facebooku ;o))
moje videá

Globalizácia ma nezasiahla

Svet globalizácie sa prejavuje vo všeličom možnom... potierajú sa rozdiely... každý môže všetko... nikto nemôže nič. Zdieľame tie isté hodnoty, tie isté pohľady, tú istú reč, tie isté problémy ... a napriek tomu sa toľkí cítime opustení.

Rozdiely sa potreli aj v našom umení. Odrazu je tu veľa nadaných, každý nachádzame niekoho, kto je lepší, šikovnejší... už nik nemôže byť hrdina na svojom políčku. Teraz sa mnohí citia ako looseri, len zato, že ich niekto porazil. Kde by boli géniovia minulých čias, keby sa hneď na začiatku svojej cesty stretli s velikánmi, ktorých nemali šancu poraziť? ... nemali šancu? ... ale mohli by si to myslieť.

Netreba mať sklon k extrémom. Nechcem byť ani arogantný narcista a byť presvedčená, že nik nie je lepší než ja. A nechcem si sypať popol na hlavu a ospravedlňovať sa, že "ja taká nikdy nebudem". Rozdiely medzi nami sú krásne a dôležité! A sú to pravé malé chybičky, ktoré nás robia ľudskými, prístupnými, výnimočnými. Nemusím byť "najlepšia", aby som bola so sebou spokojná ...

A tak ponúkam tú trochu seba. Niečo Boh po mne odkazuje svetu. Je to málo. A nie je to také vznešené. Ale ak si to nechám pre seba, len zo strachu byť vysmiata, nuž ... akýže som to potom posol?

Tak som opäť raz niečo napísala ... a som so sebou a s Duchom, ktorý ku mne hovorí, veľmi spokojná :o) a necítim sa ani sama, ani opustená, ani nepochopená, cítim sa iná... nie viac ani menej ako ostatní ... proste súčasťou, nenahraditeľnou súčasťou ľudského pokolenia, veľkej rodiny ... aj s tou svojou poéziou

Moju novú tvorbu si môžeš prečítať na mojej stránke

A na záver... rada sa nahrávam, ako hrám na klavíri. Učím sa počúvať samu seba. Vylepšovať sa. A učiť sa mať úctu k tomu, čo mi bolo dané. A rešpektovať to, čo mi dané nebolo. Aj to je ľudské nie? :o)

Tu video, ako som v lete objavila zbierku od Yanna Tiersena - Goodbye Lenin (btw. vynikajúci hoci nemecký film). Ak vám meno Yann Tiersen nič nehovorí - zložil aj hudbu do Amélie z Montmartru ;o)

Zimný výlet v Čiernom Balogu

Hríbkofce sa na Štefana premiestnili do rodiska jedneho hríbika - do Čierneho Balogu, odkiaľ pochádza Frodo aj jeho brat festabangácky Šulko (známa to dvojica u miestnych ako sme zistili :o))


Prichýlil nás tam balogowny pán farár Peťo Tkáč na fare (btw, strašná kosa, ešteže máme na stretku takých šikovných a nápomocných chalanov, tak sme mali v piecke vždy zakúrené!)

Ja som prišla na chatu až v nedeľu ráno po najhoršej autobusovej ceste môjho života (o 6ej ráno mrznúť hodinu pri mínus 16 stupňoch na zastávke, pričom človek uháňal klusom hore kopcom, aby stihol autobus, ktorý nakoniec nešiel a ostať trčať niekde uprostred dediny, z ktorej sa denne hýbu len dva spoje a nevedieť, či ešte niečo pôjde... no... nič moc!). Ale na chate sa o mňa postarali, dostala som vystískané, vyobjímané, zakúrené aj s teplým čajíčkom... sú to fakt kamoši :o)

Ráno sme šli na omšu, "otvorili sme si srdiečka" a boleli nás "hrdielka" (pán farár má vrúcny spôsob vyjadrovania :o)) Poobede sme šli na výlet, ktorý mal podľa Froda trvať hodinu... za 20 minút sme tam boli a to sme sa stíhali cestou aj guľovať, diviť nad zamrznutými vodami, fotiť a pod. neni turistické jak šulkovské tempo :-P

Šli sme na Ovečkin návrh omrknúť miestny lyžiarsky svah, práve ho zasypávali umelým snehom (toho roku tuším snežilo len na Zázrivej (:o)) a my sme boli tej lásky, že sme im to tam šli rozbombardovať. Šmýkali sme sa po kope snehu, váľali sudy, prebárali cez primrznutý ľad... skrátka - blbli sme ... a niektorí boli evidentne v svojom elemente ... 0:-)



Cestou späť sme sa aj ruženec pomodlili, reku nech nie sme takí pohania. A na chate nás už čakal aj Jožko. Večer sme pozerali Kung-Fu Panda a hneď sme si to aj skúšali na chatárskych preliezkach alias na poschodových posteliach, veď "za bombovosť sa neplatí" :o)


Ďalší deň šli Ovečka, Papu a Jantchi lyžovať, my ostatní sme ostali a spravili si výlet číslo dva. Vava síce nedošla ďaleko, ale zato nám pripravila doma mňam mňam puding (nech jej to Pán Boh na deťoch oplatí... keď nie kvalite, tak aspoň na kvantite akoby povedala Ovečka).

My sme potom vyliezli na dáky grúň a vychutnávali sme si chlpatý sneh a výhľad na Čierny Balog, cestou sme sa nadchýňali nadtým, aké dokáže byť aj v zime krásne slnco a Bubu pre moju radosť fotila prostredie, nech mám aj pár umeleckých záberov :o)




A domáce osadenstvo si po výlete hodilo rundu masáží a česania, Bubu škrabkala Vavu po chrbte, Vava mne kúzlila priberané čary na hlave a ja som masírovala Majove nohy (nebojte sa, umyté :o)). Proste - salám párky hydina!

Keď sa vrátili lyžiari, tak sme si hodili ešte jednu frischkú omšu (ešte som nezažila, žeby sme liturgiu čítali z notebooku, ale man lernt nie aus!)

Večer sme sa ešte potrápili s Twisterom, už si nepamätám kto vyhral (ale ešte stále mám ťažké srdce na Papuho, lebo sa navážil so svojimi nemálo kilami na tie moje ... chudák zápästie!!! vendeta!!! ):o) ) Po precvičení tela, precvičili sme si pamäť, dali sme si Senát. A že sa tak radi hráme a sme z FestaBangu, tak sme si dali súťaž "Kto pozná viac pesníčiek s týmto slovom...?"

Dokonca nás prišiel navštíviť i náš veľavlastný stretkár Frodo, čo mi pripomína, že mu mám vyčistiť žalúdok, že nás za celý čas prišli pozdraviť len na tých 5 minút a to pritom cvičili chalani o jedno poschodie nad nami s kapelou! ts ts ts... S:o)

Už neviem kto mal ten geniálny nápad ísť budiť v noci Ovečku, reku urobíme so sprejom "plop" a Jantchi povie "Brý večer" (kto pozná ftip o galantnom jeleňovi, tak vie... nechápem prečo sa tento ftip u nás tak ujal, my sme ináč slušne vychovaní všetci!!!). A takto to dopadlo ...



Ráno sme ešte v pyžamkách slávili omšu (som zvedavá, či aj Ježiško bol v négligé ... maminka mi tu vraví, že Ježiško na kríži nemal toho zrovna veľa oblečené (:o) ) A v pyžamkách sme šli aj vyprevadiť Jožka na bus... ľudia z Balogu sa na nás pozerali ako na zjavenie... a to ešte nebolo Bohozjavenia!!!

Tým sme už aj končili náš slávny výlet, s Bubu sme strávili ešte peknú spoločnú cestu do Bystrice a ostatní sa pobrali na Silvestra do Michaloviec... tož, tam som nebola, tak by hádam stačilo už len povedať.... Fine!


Zdroje:
Fotky
Videjká