Ráno o pol 10ej sa 5 dievčat ( Vava, Ovečka, Bubu, Vierka a moja maličkosť) sušíme na petržalskej stanici. Volá nám Jantchi o 9.32 ( 9.40 nám má ísť vlak), že je ešte na Zochovej... tak sme si vytiahli raňajky, šak pôjdeme na ďalší spoj. Ale minútu pred odchodom sa zjaví červená bunda vo dverách a užžž aj bežíme aj s rohlíkmi v ruke na nástupište. Stihli. Jantchi vraví, že šiel tak rýchlo koľko aj platil... taxikárovi dal 130 sk a on si to šikoval 130kou po meste... (uvidíme, či mu bude stačiť 60 Sk, ak pôjde len 60kou...)
Prídeme do Viedne a po chvíľke urovnávania si vzťahov s cestovnými lístkami viedenskej "mhd" sa vyberáme električkou do centra. Náš plán je typicky ženský: "povedzte, keď sa vám bude dačo páčiť, vystúpime!" A prišli sme po operu, bola pekná, vystúpili sme. Ale ľudia, žiadna romantika, vonku pršalo, fúkalo, ženské plány sa rozvíjali, zaliezli sme do najbližšieho obchodu a pozerali oblečenie. Ešteže je Jantchi módne uvedomelý. A tak sme tak spontánne chodili po obchodoch, pozerali rôzne viedenské artefakty typu "toaletný papier s klaviatúrou"
Anyway... Prišla chvíľa konštruktívneho návrhu - poďme si pozrieť Van Gogha do Albertiny! Mali tam vystavených 150 jeho diel v 7ich miestnostiach a to celé za 7 euro, nekúp to! Ja so sestrou sme culture-freakovia a impresionizmus je náš výtvarný "boh", no uznajte! Tak sme sa po menšom prehováraní rozhodli ísť. Vavu a Ovečku sme nechali v H&M a my sme šli.
Odhodlanie veľké, ale trpezlivosť malá. To sme si neuvedomili, že nás tam bude Slovákov a Čechov ako nas...ilených a rad pred Albertinou bol pomaly dlhší ako do chrámu sv. Petra v Ríme! Tak sme aspoň pohladkali koníky a šli späť. (ešteže tam boli tie koníky, ináč by som vážne uvažovala o hromživom pohundraní si na osud, šťastie a vesmír!!!) Nech žije odovzdanosť Božím plánom, veď s Goghom a jeho uchom sa raz stretneme v nebi!
Tak hybaj nazad po Vavu a Ovečku. Predstavte si, ja neveriaca a nevidiaca som vážne pochybovala o tom, že ich nájdeme ešte stále nakupujúce v H&M... (veď sme boli preč len chabú polhodinu!)... ale ony tam boli! a to ešte len skúšali! ... sú to Ženy!
Ale dosť bolo nakupovania, ide sa na vianočné trhy! Cestou sme naďabili na pocestného umelca, ktorý nám ukázal ako sa maľuje americkým retušom. Potom, čo sme tam sledovali celý vznik jedného obrazu a korenisto ho poznámkovali, sme mu nakoniec zatlieskali a zisitli, že nám rozumel každé jedno slovo, keďže to bol Čech... huppps! ... ale maľovať vedel krásne. Odporúčila by som ho marketingovej sekcii Věsmírnich lidí.
A teraz si niečo povedzme o meraní vzdialeností podľa Viedenčanov. Boli sme niekde na ceste za operou, chceli sme k radnici. Strelti sme dve mimoriadne sympatické Viedenčanky, ktoré nás znavigovali na cestu, ktorá podľa nich mala trvať polhodinu. Pozrela som si to na Googlei a Google tvrdí, že cesta trvá 20 minút. Pozriem sa na svoju fyzickú kondičku a povedala by som 15 minút. Ale to Google nepozná Aha Hríbik! Bo my keď sa pustíme cestou, zastavujeme sa pri každom výkladnom okne, fotíme sa pod roztodivným osvetlením, robíme si prdel z okoloidúcich a vôbec! Takže cesta pre bežného smrteľníka štvrťhodinková sa stáva cestou "do večera času dosť". Vo Viedni panuje ťažká pohoda!
Ale, prišla spásonosná spása - zacítili sme Glühwein, zbadali gýčové osvetlenie, začuli zvuk "Lustig, lustig, trala la la laaa" a vedeli sme, že sme došli! Vianočné trhy vo Viedni (otvorené ešte pred nedeľou Krista Kráľa ako praví kapitalisti :o)) Tak sme si dali punč, šlohli sme si šáločky na doma...
Zaspievali sme si koledy (pridali sa k nám aj bratři Češi!)
Dali sme si jahôdky v čokoláde, znervóznili miestnych predavačov a poď ho domov, robiť hanbu Prešovu dade inde! A cestou sme stretli dokonca ešte aj známych. Bublinov bráško brázdil s kočíkom malého Tomáška viedenské ulice. Tak sme ešte k tomu mali aj mimoriadne pestrý program na cestu domov. Malá Dominika nám všetkým ukázala ako rockuje správna žaba!
Dve krásne modrooké blondýnky pokope... Jantchi, a ty spíš???
Kto by chcel vidieť kompletné fotky, aaaalebo videá nech sa páči!
Dobrodošli do Blavy. Máme menšie ujmy na zdraví, energii a finančných zdrojoch, ale za tie zážitky to stálo! Najbližšie ideme do Budapešti, kto sa pridá? ;o)
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára