pondelok 19. januára 2009

Globalizácia ma nezasiahla

Svet globalizácie sa prejavuje vo všeličom možnom... potierajú sa rozdiely... každý môže všetko... nikto nemôže nič. Zdieľame tie isté hodnoty, tie isté pohľady, tú istú reč, tie isté problémy ... a napriek tomu sa toľkí cítime opustení.

Rozdiely sa potreli aj v našom umení. Odrazu je tu veľa nadaných, každý nachádzame niekoho, kto je lepší, šikovnejší... už nik nemôže byť hrdina na svojom políčku. Teraz sa mnohí citia ako looseri, len zato, že ich niekto porazil. Kde by boli géniovia minulých čias, keby sa hneď na začiatku svojej cesty stretli s velikánmi, ktorých nemali šancu poraziť? ... nemali šancu? ... ale mohli by si to myslieť.

Netreba mať sklon k extrémom. Nechcem byť ani arogantný narcista a byť presvedčená, že nik nie je lepší než ja. A nechcem si sypať popol na hlavu a ospravedlňovať sa, že "ja taká nikdy nebudem". Rozdiely medzi nami sú krásne a dôležité! A sú to pravé malé chybičky, ktoré nás robia ľudskými, prístupnými, výnimočnými. Nemusím byť "najlepšia", aby som bola so sebou spokojná ...

A tak ponúkam tú trochu seba. Niečo Boh po mne odkazuje svetu. Je to málo. A nie je to také vznešené. Ale ak si to nechám pre seba, len zo strachu byť vysmiata, nuž ... akýže som to potom posol?

Tak som opäť raz niečo napísala ... a som so sebou a s Duchom, ktorý ku mne hovorí, veľmi spokojná :o) a necítim sa ani sama, ani opustená, ani nepochopená, cítim sa iná... nie viac ani menej ako ostatní ... proste súčasťou, nenahraditeľnou súčasťou ľudského pokolenia, veľkej rodiny ... aj s tou svojou poéziou

Moju novú tvorbu si môžeš prečítať na mojej stránke

A na záver... rada sa nahrávam, ako hrám na klavíri. Učím sa počúvať samu seba. Vylepšovať sa. A učiť sa mať úctu k tomu, čo mi bolo dané. A rešpektovať to, čo mi dané nebolo. Aj to je ľudské nie? :o)

Tu video, ako som v lete objavila zbierku od Yanna Tiersena - Goodbye Lenin (btw. vynikajúci hoci nemecký film). Ak vám meno Yann Tiersen nič nehovorí - zložil aj hudbu do Amélie z Montmartru ;o)

streda 7. januára 2009

Zimný výlet v Čiernom Balogu

Hríbkofce sa na Štefana premiestnili do rodiska jedneho hríbika - do Čierneho Balogu, odkiaľ pochádza Frodo aj jeho brat festabangácky Šulko (známa to dvojica u miestnych ako sme zistili :o))


Prichýlil nás tam balogowny pán farár Peťo Tkáč na fare (btw, strašná kosa, ešteže máme na stretku takých šikovných a nápomocných chalanov, tak sme mali v piecke vždy zakúrené!)





Ja som prišla na chatu až v nedeľu ráno po najhoršej autobusovej ceste môjho života (o 6ej ráno mrznúť hodinu pri mínus 16 stupňoch na zastávke, pričom človek uháňal klusom hore kopcom, aby stihol autobus, ktorý nakoniec nešiel a ostať trčať niekde uprostred dediny, z ktorej sa denne hýbu len dva spoje a nevedieť, či ešte niečo pôjde... no... nič moc!). Ale na chate sa o mňa postarali, dostala som vystískané, vyobjímané, zakúrené aj s teplým čajíčkom... sú to fakt kamoši :o)




Ráno sme šli na omšu, "otvorili sme si srdiečka" a boleli nás "hrdielka" (pán farár má vrúcny spôsob vyjadrovania :o)) Poobede sme šli na výlet, ktorý mal podľa Froda trvať hodinu... za 20 minút sme tam boli a to sme sa stíhali cestou aj guľovať, diviť nad zamrznutými vodami, fotiť a pod. neni turistické jak šulkovské tempo :-P



Šli sme na Ovečkin návrh omrknúť miestny lyžiarsky svah, práve ho zasypávali umelým snehom (toho roku tuším snežilo len na Zázrivej (:o)) a my sme boli tej lásky, že sme im to tam šli rozbombardovať. Šmýkali sme sa po kope snehu, váľali sudy, prebárali cez primrznutý ľad... skrátka - blbli sme ... a niektorí boli evidentne v svojom elemente ... 0:-)



Cestou späť sme sa aj ruženec pomodlili, reku nech nie sme takí pohania. A na chate nás už čakal aj Jožko. Večer sme pozerali Kung-Fu Panda a hneď sme si to aj skúšali na chatárskych preliezkach alias na poschodových posteliach, veď "za bombovosť sa neplatí" :o)


Ďalší deň šli Ovečka, Papu a Jantchi lyžovať, my ostatní sme ostali a spravili si výlet číslo dva. Vava síce nedošla ďaleko, ale zato nám pripravila doma mňam mňam puding (nech jej to Pán Boh na deťoch oplatí... keď nie kvalite, tak aspoň na kvantite akoby povedala Ovečka).








My sme potom vyliezli na dáky grúň a vychutnávali sme si chlpatý sneh a výhľad na Čierny Balog, cestou sme sa nadchýňali nadtým, aké dokáže byť aj v zime krásne slnco a Bubu pre moju radosť fotila prostredie, nech mám aj pár umeleckých záberov :o)




A domáce osadenstvo si po výlete hodilo rundu masáží a česania, Bubu škrabkala Vavu po chrbte, Vava mne kúzlila priberané čary na hlave a ja som masírovala Majove nohy (nebojte sa, umyté :o)). Proste - salám párky hydina!

Keď sa vrátili lyžiari, tak sme si hodili ešte jednu frischkú omšu (ešte som nezažila, žeby sme liturgiu čítali z notebooku, ale man lernt nie aus!)



Večer sme sa ešte potrápili s Twisterom, už si nepamätám kto vyhral (ale ešte stále mám ťažké srdce na Papuho, lebo sa navážil so svojimi nemálo kilami na tie moje ... chudák zápästie!!! vendeta!!! ):o) ) Po precvičení tela, precvičili sme si pamäť, dali sme si Senát. A že sa tak radi hráme a sme z FestaBangu, tak sme si dali súťaž "Kto pozná viac pesníčiek s týmto slovom...?"



Dokonca nás prišiel navštíviť i náš veľavlastný stretkár Frodo, čo mi pripomína, že mu mám vyčistiť žalúdok, že nás za celý čas prišli pozdraviť len na tých 5 minút a to pritom cvičili chalani o jedno poschodie nad nami s kapelou! ts ts ts... S:o)



Už neviem kto mal ten geniálny nápad ísť budiť v noci Ovečku, reku urobíme so sprejom "plop" a Jantchi povie "Brý večer" (kto pozná ftip o galantnom jeleňovi, tak vie... nechápem prečo sa tento ftip u nás tak ujal, my sme ináč slušne vychovaní všetci!!!). A takto to dopadlo ...



Ráno sme ešte v pyžamkách slávili omšu (som zvedavá, či aj Ježiško bol v négligé ... maminka mi tu vraví, že Ježiško na kríži nemal toho zrovna veľa oblečené (:o) ) A v pyžamkách sme šli aj vyprevadiť Jožka na bus... ľudia z Balogu sa na nás pozerali ako na zjavenie... a to ešte nebolo Bohozjavenia!!!

Tým sme už aj končili náš slávny výlet, s Bubu sme strávili ešte peknú spoločnú cestu do Bystrice a ostatní sa pobrali na Silvestra do Michaloviec... tož, tam som nebola, tak by hádam stačilo už len povedať.... Fine!


Zdroje:
Fotky
Videjká

Aha Hríbikovské Vianoce!

Ale sme my toho pozažívali! Naše prvé Vianoce sme strávili pekne po stretkársky, akoby sme sa už dlhé dlhé roky poznali a pritom v tejto zostave fungujeme spolu od... polky novembra? ...

Takže na Vianoce sme sa najprv v stredu 17eho decembra rozdelili na dve skupinky, jedna varila a kuchtila v zostave Ovečka, Vava, Majo, Papu na Vavinom byte. Vzišli z toho dva vyni(ci)kajúce zemiakové šaláty a kadejaké mňam mňam veci k tomu :o)

My, ergo babská zostava Bubu, Nika, ja na čele s Vierkou ...





... sme sa stretli u nás doma na vianočnom pečení ...





a vzišli z toho bezva koláčky...




a to napriek tomu, že sa to podaktorí snažili sabotovať!!!




Na ďalší deň sme sa teda stretávali na Mamateyke, aby sme pekne ponacvičovali koledy a piesne na adorku




Bo 18eho decembra sa u Salikov slávil veľký sviatok - začiatok roku vďačnosti.

A pri tejto príležitosti bola slávnostná sv. omša


... a po nej vďačná adorka plná ďakovania a ... adorácie (:o) ... A my sme boli pozvaní zaspievať.



Po adorke sme sa hromadne presunuli k Vavovcom (hm, mala som silné nutkanie napísať Vav-Ovcom :o) nepřipadá Vám to jako znamění?).



Na byte sme si spravili echt vianočnú party po celoslovensky. Každý doniesol z domu dáky ten zvyk, tradíciu, ktorú nám potom odovzdal (ľaľa, Papu v úlohe starostlivého stretkárskeho tatka)



Strašne veľa sme toho pojedli (special poďakovanie za Jožkovu kapustnicu, tá byla vynikajíííícííí!). A Jožko pri nás ostal po celú dobu a vôbec sa nenudil :-P



Na a žeby sme neodchádzali s prádznymi rukami sme si aj darčeky rozdali za /c/hudobného sprievodu od Froda (ktorého prítomnosť na stretku bola sama o sebe vianočným darčekom ;-) )



A vlastne... bolo nám spolu strašne fajn... niektorým viac než ostatným :-P



No a po party sme sa každý rozliezli svojou stranou. Poodchádzali sme do všetkých kútov Slovenska, aby sme oslávili sviatky nádeje s tými, ktorí sú nám najbližší ...

Takže - zopakujeme aj nabudúci rok, čo poviete? ;o)

fotky:
Vianočné pečenie
Adorka vďačnosti
Vianočná party

utorok 6. januára 2009

Aha Hríbik po záručnej dobe

Prešlo prvých pár mesiacov, záručnú dobu máme teda už za sebou a naše stretko Aha Hríbik sa definitívne ukázalo ako životaschopné (takže asi ho predsalen nebudeme musieť reklamovať :-P). Už všeličo sme spolu zažili, boli sme na hrebeňovke, na niekoľkých VBčkach, dvakrát vo Viedni, spolu sme spievali na mládežkách, na trhoch a kde nás poslali, no ale hlavne - mali sme spolu stretká!


Na stretku sme v takej roztomilej zostave, z celého Slovenska (aj keď začínam mať tucha, že Východ víťazí :o) ).

Na stretko chodia ...


Bubu (Blava, neee?)


Evita (Michalovce)

(chcelo by to fotkuuuu!!!)

Jantchi (Michalovce)


Jožko (Jacovce)



King (Trnava)

(fotka nezvestnaaa!!!)


Majo (ze Senice)


Nika (Košice)


Ovečka (Žilina)


Papu (Košice)



Vava (Blava, neee?)


Vierka (Rožňava)



Frodo (Čierny Balog)



a moja maličkosť ... taky Blava ;o)



Tak, kto by rád videl, ako to u nás na stretku vyzerá, môže si pozrieť fotky z decembrového stretka. Nie sme tam síce všetci, ale... aspoň ostalo viac chipsov pre tých, čo došli :-P