Prichýlil nás tam balogowny pán farár Peťo Tkáč na fare (btw, strašná kosa, ešteže máme na stretku takých šikovných a nápomocných chalanov, tak sme mali v piecke vždy zakúrené!)
Ja som prišla na chatu až v nedeľu ráno po najhoršej autobusovej ceste môjho života (o 6ej ráno mrznúť hodinu pri mínus 16 stupňoch na zastávke, pričom človek uháňal klusom hore kopcom, aby stihol autobus, ktorý nakoniec nešiel a ostať trčať niekde uprostred dediny, z ktorej sa denne hýbu len dva spoje a nevedieť, či ešte niečo pôjde... no... nič moc!). Ale na chate sa o mňa postarali, dostala som vystískané, vyobjímané, zakúrené aj s teplým čajíčkom... sú to fakt kamoši :o)
Ráno sme šli na omšu, "otvorili sme si srdiečka" a boleli nás "hrdielka" (pán farár má vrúcny spôsob vyjadrovania :o)) Poobede sme šli na výlet, ktorý mal podľa Froda trvať hodinu... za 20 minút sme tam boli a to sme sa stíhali cestou aj guľovať, diviť nad zamrznutými vodami, fotiť a pod. neni turistické jak šulkovské tempo :-P
Šli sme na Ovečkin návrh omrknúť miestny lyžiarsky svah, práve ho zasypávali umelým snehom (toho roku tuším snežilo len na Zázrivej (:o)) a my sme boli tej lásky, že sme im to tam šli rozbombardovať. Šmýkali sme sa po kope snehu, váľali sudy, prebárali cez primrznutý ľad... skrátka - blbli sme ... a niektorí boli evidentne v svojom elemente ... 0:-)
Cestou späť sme sa aj ruženec pomodlili, reku nech nie sme takí pohania. A na chate nás už čakal aj Jožko. Večer sme pozerali Kung-Fu Panda a hneď sme si to aj skúšali na chatárskych preliezkach alias na poschodových posteliach, veď "za bombovosť sa neplatí" :o)
Ďalší deň šli Ovečka, Papu a Jantchi lyžovať, my ostatní sme ostali a spravili si výlet číslo dva. Vava síce nedošla ďaleko, ale zato nám pripravila doma mňam mňam puding (nech jej to Pán Boh na deťoch oplatí... keď nie kvalite, tak aspoň na kvantite akoby povedala Ovečka).
My sme potom vyliezli na dáky grúň a vychutnávali sme si chlpatý sneh a výhľad na Čierny Balog, cestou sme sa nadchýňali nadtým, aké dokáže byť aj v zime krásne slnco a Bubu pre moju radosť fotila prostredie, nech mám aj pár umeleckých záberov :o)
A domáce osadenstvo si po výlete hodilo rundu masáží a česania, Bubu škrabkala Vavu po chrbte, Vava mne kúzlila priberané čary na hlave a ja som masírovala Majove nohy (nebojte sa, umyté :o)). Proste - salám párky hydina!
Keď sa vrátili lyžiari, tak sme si hodili ešte jednu frischkú omšu (ešte som nezažila, žeby sme liturgiu čítali z notebooku, ale man lernt nie aus!)
Večer sme sa ešte potrápili s Twisterom, už si nepamätám kto vyhral (ale ešte stále mám ťažké srdce na Papuho, lebo sa navážil so svojimi nemálo kilami na tie moje ... chudák zápästie!!! vendeta!!! ):o) ) Po precvičení tela, precvičili sme si pamäť, dali sme si Senát. A že sa tak radi hráme a sme z FestaBangu, tak sme si dali súťaž "Kto pozná viac pesníčiek s týmto slovom...?"
Dokonca nás prišiel navštíviť i náš veľavlastný stretkár Frodo, čo mi pripomína, že mu mám vyčistiť žalúdok, že nás za celý čas prišli pozdraviť len na tých 5 minút a to pritom cvičili chalani o jedno poschodie nad nami s kapelou! ts ts ts... S:o)
Už neviem kto mal ten geniálny nápad ísť budiť v noci Ovečku, reku urobíme so sprejom "plop" a Jantchi povie "Brý večer" (kto pozná ftip o galantnom jeleňovi, tak vie... nechápem prečo sa tento ftip u nás tak ujal, my sme ináč slušne vychovaní všetci!!!). A takto to dopadlo ...
Ráno sme ešte v pyžamkách slávili omšu (som zvedavá, či aj Ježiško bol v négligé ... maminka mi tu vraví, že Ježiško na kríži nemal toho zrovna veľa oblečené (:o) ) A v pyžamkách sme šli aj vyprevadiť Jožka na bus... ľudia z Balogu sa na nás pozerali ako na zjavenie... a to ešte nebolo Bohozjavenia!!!
Tým sme už aj končili náš slávny výlet, s Bubu sme strávili ešte peknú spoločnú cestu do Bystrice a ostatní sa pobrali na Silvestra do Michaloviec... tož, tam som nebola, tak by hádam stačilo už len povedať.... Fine!
Zdroje:
Fotky
Videjká
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára